Slovenská kultúra je zložka európskej kultúry, resp. euroamerickej kultúry, špecificky slovenský spôsob premieňania zla na dobro, ošklivého na krásu predovšetkým Slovákmi na Slovensku v podmienkach intenzívnej interakcie s ostatnými stredoeurópskymi národnými kultúrami, najmä českou, moravskou, maďarskou, rakúskou, poľskou, nemeckou a ukrajinskou kultúrou.

V každej krajine sú pamiatky z minulosti tvoriace súčasť jej histórie a dokumentujúce majstrovstvo jej obyvateľov. Na Slovensku je veľa hradov, zámkov, kostolov a ďalších kultúrnych pamiatok ale aj veľa ľudových kultúrnych zvykov, ktoré sa v súčasnosti zvyknú používať ako vedomosti, zručnosti, materiálne a nemateriálne produkty ľudskej činnosti, ktoré sa odovzdali z generácie na generáciu ústne alebo praktickým predvedením. Súčasťou ľudovej kultúry sú hmotné i nehmotné prvky, hudba, piesne, zvyky, tance a ďalšie duchovné výtvory označované ako folklór, ktoré pretrvávajú najmä vďaka folklórnym skupinám.

Kultúrne pamiatky ako hrad Devín, Národný cintorín v Martine, Dóm svätej Alžbety v Košiciach a podobne, ktoré sú dôležitou súčasťou celého kultúrneho dedičstva Slovenska, nesú označenie národná kultúrna pamiatka a štát venuje zvýšenú pozornosť. Na Slovensku sú však aj pamiatky, ktoré sú zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. Podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, prijatého v roku 1972 v Paríži, patria od roku 1993 do tohto zoznamu tri miesta na Slovensku - historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia, pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec a Spišský hrad s okolitými pamiatkami (Spišské Podhradie, Spišská Kapitula, a kostol sv. Ducha v Žehre).  

Slovensko je hrdé na svoj bohatý folklór a zvykoslovie. Každá oblasť, mesto alebo obec má svoj vlastný charakter a svoj vlastný folklór - kroje, hudbu, piesne, architektúru, zvyky, tradície, tance a nárečie. Folklórne zvyky jednotlivých regiónov sa prezentujú na folklórnych festivaloch na viacerých miestach Slovenska.

Najväčšie festivaly na Slovensku sa konajú vo Východnej, na Myjave a v Detve a všetky tri festivaly sú organizované pod hlavičkou C.I.O.F.F. (najväčšia folkloristická celosvetová organizácia). Ostatné festivaly majú skôr regionálny charakter, ale často svojou kvalitou nezaostávajú za týmito tromi festivalmi. Vo všeobecnosti možno povedať, že medzi festivalmi sú dosť výrazné rozdiely a každý má svoju vlastnú, typickú atmosféru a čaro. Na najlepších festivaloch žije festivalom celá obec, mesto, dokonca celá oblasť a folklór cítite na každom kroku.

21 členný Výbor svetového dedičstva, volený členskými štátmi na Generálnom zhromaždení, schválil a zapísal do Zoznamu svetového dedičstva doteraz 7 lokalít zo Slovenskej republiky:

5 kultúrnych lokalít:
Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia
Levoča, Spišský hrad a okolité pamiatky
Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec
Historické jadro mesta Bardejov
Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka

2 prírodné lokality:
Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu s rozšírením o Dobšinskú ľadovú jaskyňu a Stratenskú jaskyňu podľa časti nominačného projektu Rokliny Slovenského raja.

Karpatské bukové pralesy.

Turkmenistan je krajina bohatá na archeologické náleziská desiatky rôznych kmeňov a ľudí žijúcich na území počas minulých storočí. Objekty nájdené počas archeologických prác ukazujú hlboké historické korene a kultúru Turkménska. Jeden z najviac zaujímavých objavov v posledných rokoch je malý kameň nesúci neznámy nápis datujúci až do druhého storočia pred naším letopočtom. Archeológovia tu našli ruiny veľkého paláca, ktorého vek sa odhaduje na 2 000 pred Kristom.

 Turkménci majú tradíciu podávať literatúru ústne. Literatúra pochádza z dávnych čias. Epika je spievaná skladateľmi a básnikmi nazývanými bakhshi. Otec turkménskej literatúry je básnik a mysliteľ Fragi Makhtumkuli (1770-1840), ktorého slová sú vo veľkej úcte všetkých. V jeho písaní, Makhtumkuli odmietol klasické formy pre múdrosti či učenosti a jednoduchosť jazyka, ktorá značne prispela k jeho popularite. Jeho vplyv bol taký, že turkménska literatúra sa stala prehľadom úplného opisovania. Tým, ktorým sa podarilo vyjsť z tieňa, sa stali najvýznamnejšími spisovateľmi 19. storočia - Kemine, ktorý použil satirický nádych kritiky na vládnuce kruhy a Molapenes, autor populárnej lyrickej básne.

Turkménska kultúra hudby je bohatá a rôznorodá. Rapídny a rozmanitý hudobný život sa odráža na pamiatkach hmotnej kultúry. V ranom stredoveku bol na východe krajiny slávny spevák, inštrumentalista a skladateľ Barbad Mervezy, ktorý bol poctený byť na čele hudobníkov na dvore Husrova Perviza (590-628). Klasické hudobné kompozície, tzv. mukams, boli najčastejšie a najobľúbenejšie po celé stáročia.

Turkmenistan – USA kultúrny dialóg pokračuje

kultura


V decembri hlavné mesto Ašchabad hostilo významný event „Dni kultúry Spojených štátov amerických v Turkménsku“ so spoločným koncert umeleckých skupín z oboch krajín.

Pre účasť v štvordňovom kultúrnom podujatí, ktoré sa konali v Ašchabade a vo velajatoch, Lebap a Dašoguz, zástupcovia delegácie zloženej z vedcov, múzejní odborníci z Smithsonian Institute, režiséri, zástupcovia výtvarných umelcov, rovnako ako skupiny populárnej hudby „Mahogany Jones“ a „Company E“.

V rámci tejto akcie bola usporiadaná výstava amerických a turkménskych maliarov v hlavnom meste v múzeu výtvarných umení – „Duch dvoch púští“. Boli prezentované diela maliarky Diana Stetson z Nového Mexika. Turkménski milovníci a experti umenia sú už oboznámení s jej tvorivou prácou, pretože maliarka už predstavila svojej práce v roku 2012 v rámci Dní americkej kultúry v Turkmenistane. Americké filmy venované moderným témami sa premietali v kine „Ašchabad“.   

„Company E“ a „Ašchabad“, rovnako ako skupina z turkménskeho Národného Konzervatória usporiadali spoločné koncerty v kine a koncertnom centre „Turkmenistan“. Americkí hudobníci tiež koncertovali pre deti z „Döwletliler koşgi“.

Americkí špecialisti - muzeológovia, muzikológovia, lmoví režiséri a maliari - mali stretnutia so svojimi turkménskymi kolegami a pritom dal majstrovské kurzy v niektorých in- štitúciách hlavného mesta vzdelávania. Hudobné kapely oboch krajín tiež koncertovali vo velajatoch Lebap a Dašoguz.

V priebehu rozsiahleho programu pripraveného pre amerických hostí bola príležitosť zoznámiť sa s expozíciami múzeí Turkménska v hlavnom meste Ašchabade a ďalších zaujímavých miestach.