Základná charakteristika hospodárstva

Slovensko má dlhú tradíciu výroby výnimočnej kvality a medzinárodného obchodu. Mechanické a elektronické inžinierstvo sa podieľa takmer 20% na tvorbe hrubého domáceho produktu a tvorí približne štvrtinou celého vývozu, ako aj v ďalších dôležitých sektoroch.

Slovensko leží na križovatke jednej z najstarších obchodných ciest sveta: od východu na západ vedie pozdĺž vodného toku rieky Dunaj a druhá vedie celou krajinou smerom od Baltického až po Stredozemné more.

Súčasní zahraniční investori, ako Volkswagen, Sony, KIA a PSA PEUGEOT CITROËN udávajú krok smerom ku zvyšovaniu produktivity. Kľúčovým faktorom sú ich plány rozširovania sa.

Miera gramotnosti je jednou z najvyšších vo svetovom rebríčku, vysoké percento absolventov stredných škôl a v prepočte na hlavu má najvyšší počet vedeckých pracovníkov a inžinierov na svojom území.

Veľmi pevná menová politika, jedna z najnižších mier inflácie v Strednej a Východnej Európe a narastanie hrubého domáceho produktu je jedným z najvyšších v regióne.

Približne polovica celkového prílevu investícii plynie do výrobného sektoru (49,2%), jasným víťazom je automobilový priemysel a výroba automobilových komponentov, spotrebná elektronika a presné inžinierstvo. Ďalšími dôležitými sektormi sú finančné služby (19,6%) a obchod (19,5%), následne nehnuteľnosti (3,3%) a komunikácie (3,1%).

Po získaní nezávislosti pristúpilo Turkménsko k realizácii vlastnej priemyselnej politiky, ktorá bola zameraná na zrýchlenie tempa rozvoja v rôznych odvetviach priemyslu a výroby. Stratégiu priemyselného rozvoja krajiny začali formovať nasledovné priority v jednotlivých odvetviach:

  • zvyšovanie objemov ťažby ropy a plynu, rozšírením rozsahu geologických prác a prípravou nových nálezísk k priemyselnému využitiu,
  • urýchlená výstavba objektov infraštruktúry pre odvetvia palivovo-energetického komplexu,
  • zvýšenie výrobných kapacít a objemov pre skladovanie a náležité spracovanie poľnohospodárskych plodín,
  • výstavba podnikov, zameraných na výrobu spotrebných tovarov vysokej kvality a širokého sortimentu.

Za posledných desať rokov boli v Turkménsku postavené desiatky priemyselných podnikov, z ktorých väčšina bolo postavených zahraničnými dodávateľmi na kľúč. V súčasnosti prebieha výstavba približne 90 priemyselných objektov. Z celkového objemu priemyselnej výroby predstavuje palivovo-energetický komplex 27,5 %, chemický 5,4 %, strojársky 5,1%, ľahký priemysel 41% (v podstate ide o prvotné spracovanie bavlny).

Dominantný je ťažobný priemysel, spracovateľské odvetvia sú doposiaľ málo rozvinuté. Prírodnými zdrojmi sú zemný plyn, ropa, síra, jód, farebné kovy, draselná a kamenná soľ.

Hlavné odvetvia hospodárstva

V minulosti sa v krajine produkovali najmä výrobky ťažkého strojárstva a zbrane pre krajiny RVHP a spojencov Sovietskeho zväzu. Po roku 1989 tento trh upadol.

Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného občana. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot-Citroën v Trnave a Kia v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický
priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Slovenský priemysel
má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku 2011 vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel.

Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok Detroit Európy a po rozvoji ekonomiky aj tatranský tiger.

Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo, ktoré využíva 19 350 km² poľnohospodárskej pôdy (39,5 % povrchu krajiny). Ešte na začiatku 20. storočia zamestnávalo 60 % obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9 % ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov).

Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne obilie (60 % osevných plôch), olejniny a jedno a viacročné krmoviny. Zemiaky, strukoviny a zelenina (hlavne rajčiny, biela kapusta, cibuľa, paprika a mrkva) sa pestujú dovedna na asi 3 % ornej pôdy. Na Slovensku sa nachádza 6 vinohradníckych oblastí. Väčšina hrozna sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov hovädzieho dobytka a oviec. Väčšia  časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.

Slovensko je atraktívne pre svoje prírodné krásy, najmä hory, jaskyne ale aj kultúrne a historické zaujímavosti, ako sú stredoveké hrady a mestá, ľudová architektúra, kúpele a lyžiarske strediská. Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. V roku 2006 navštívilo Slovensko viac než 1,6 milióna ľudí. Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie Tatry. Väčšina návštevníkov prichádza z Česka (asi 26 %), Poľska (15 %) a Nemecka (11 %).

Palivo-energetický sektor je najdôležitejšou časťou hospodárstva krajiny od ktorého je prakticky závislá celá ekonomika. V Turkménsku pracuje 149 ťažobných miest na plyn a plynový kondenzát so zásobami 49 707,8 mld. m3 plynu. Denná ťažba predstavuje 220 mil. m3. Podľa dlhodobého plánu by mal Turkmenistan do r. 2030 zvýšiť svoju ťažbu na 230 mld. m3 plynu ročne, z toho 70% na export.

Elektro-energetika patrí medzi vedúce odvetvia priemyslu v Turkménsku. Možnosti energetického potenciálu uspokojujú nielen potreby krajiny, ale umožňujú zásobovať i susedné štáty. Na výrobu elektrickej energie  Turkmenistan využíva lacné a ekologicky čisté palivo - zemný plyn. V meste Sejdi bola uvedená do prevádzky transformačná stanica SEJDI 500 /SERDAR 500/. Uvedená stanica je dôležitou súčasťou energetického komplexu Sejdi. Jej prevádzka umožňuje zabezpečiť energetickú nezávislosť Turkménska.  

Chemický priemysel je orientovaný na výrobu koncentrovaného dusičného hnojiva karbamidu /močoviny/, s cieľom zabezpečenia potravinovej sebestačnosti. V súvislosti s dosiahnutím uvedeného cieľa sa začalo v meste Mary s výstavbou komplexu na výrobu karbamidu s výrobnou kapacitou 400 tis. ton/rok.

Medzi rozhodujúce odvetvie ekonomiky Turkménska patrí textilný priemysel. Na začiatku 90- tych rokov textilné podniky v Turkménsku boli schopné spracovať okolo 12 tis. ton bavlny, čo predstavovalo len 3% objemu výroby. Až rozsiahla výstavba závodov na spracovanie bavlny zmenila situáciu v textilnom priemysle.

Poľnohospodárstvo - z celkovej poľnohospodárskej plochy 39 mil. ha sa využíva 17 mil. ha; vrátane najúrodnejšej (zavlažovanej) pôdy, ktorá zaberá 4,5 mil. ha. Hlavnou plodinou v zavlažovaných oblastiach je bavlna. Celý rad dôležitých poľnohospodárskych produktov a tovarov sa z republiky vyváža (prevažne do RF) v surovom stave. Prevláda pestovanie hodvábnika, bavlny, chov perzských oviec. Vyše 80 % územia zaberá púšť. Púštne pastviny sú hlavne prirodzenou krmivovou základňou pre chov oviec.

Doprava - hlavná železničná magistrála Turkmenbaši-Čardžou spája západné a východné regióny Turkménska s Uzbekistanom a Kazachstanom, a na západe spája Turkménsko lodná doprava cez Kaspické more s Kaukazom.

Členstvo v medzinárodných organizáciách a účasť v integračných procesoch

Slovenská republika udržuje diplomatické vzťahy s približne 173 krajinami a je členom viacerých medzinárodných organizácií, zahŕňajúc:

EÚ - Európska únia, od roku 2004, OSN - Organizácia spojených národov, od roku 1993, MMF - Medzinárodný menový fond,od roku 1995, IBRD / WB - Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, od roku 1993, IFC - Medzinárodná finančná korporácia, od roku 1993, EBOR - Európska banka pre obnovu a rozvoj, od roku 1993, WTO - Svetová obchodná organizácia, od roku 1995, OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, od roku 2000, NATO - Severoatlantická aliancia, od roku 2004, CEFTA - Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode, od roku 2004, UNESCO – Organizácia spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, od roku1993, INTERPOL - Medzinárodná kriminálna a policajná organizácia, od roku 1993, V4 – Vyšehradská štvorka, od roku 1993, Schengen - Schengenská dohoda, Schengenský priestor, od roku 2007.

Turkménsko je neutrálny štát, svoju zahraničnopolitickú líniu realizuje na princípoch dvojstrannej vzájomne výhodnej spolupráce, neodmieta však ani spolupráci na mnohostrannej úrovni. Naopak, odmieta účasť vo vojenských či vojensko-politických blokoch. Turkménsko je členom medzinárodných organizácií a ich agentúr, ako OSN, OBSE, MMF, IBRD, Ázijskej rozvojovej banky, UNESCO, Organizácie islamskej konferencie, atď. Turkménsko je recipient rozvojovej pomoci (hlavne USA). Turkménsko v roku 2007 de facto obnovil svoje členstvo v Spoločenstve nezávislých štátov.

Turkménsko je členom CCC, CIS, EBRD, ECE, FAO, ICAO, IMO, IFC, NAM, UNO, UNCTAD, ESCAP, IBRD, MIGA, IMF, WIPO, World tourism organization, CIS/SNŠ, OSCE, PFP, UN, UNCTAD UNESCO, UNIDO, WHO.